7 Jún 1997

Kláštor na lagievnickom kopci v Krakove bol dosť známy Jánovi Pavlovi II. Už počas okupácii idúc do práce do závodu Solvay ho každodenne míňal a vstupoval do kaplnky kláštora. Náboženské kroniky zaznamenávajú len tie udalosti, v ktorých sa zúčastnil ako mladý kňaz a potom ako Pastor krakovskej diecézy zainteresovaný apoštolským dielom kongregácie a rozvíjajúcim sa kultom Božieho Milosrdenstva vo formách preukázaných prostredníctvom sestry Faustíny. 7. Júna 1997 sám prišiel na toto miesto - ako sám vyznal - z potreby srdca, aby pred milosťou očarujúceho obrazu Milosrdného Ježiša a pri relikviách sestry Faustíny mohol zveriť losy ľudí, cirkvi a svoj pontifikát Božiemu Milosrdenstvu.

Príhovor Svätého Otca Jána Pavla II. v Sanktuáriu Božieho Milosrdenstva v Krakove - Lagievnikoch

1. Misericordias Domini in aeternum cantabo (Ps. 89 [88], 2).
Hľa, prichádzam ako pútnik do tejto svätyni, aby som sa zapojil do večného spevu v úcte k Božiemu Milosrdenstvu. Predniesol žalmista Pána, hovoriac to, čo všetky generácie udržiavali a budú udržiavať ako najcennejšie ovocie viery. Nič nie je tak potrebné človeku, ako Božie Milosrdenstvo – táto láskavá milosť, spolucítiaca, vynášajúca človeka ponad jeho slabosť ku nekonečnej výške Božej svätosti. V tomto mieste si to v sebe uvedomujeme jasným spôsobom. Odtiaľto preto vyšlo posolstvo Božieho Milosrdenstva, ktoré sám Kristus chcel odkázať našej generácii prostredníctvom blahoslavenej Faustíny. Je to jasné a zrozumiteľné posolstvo pre každého. Každý tu môže prísť, pozrieť na ten obraz milosrdného Kristusa, na Jeho Srdce vyžarujúce lásku a v hĺbke duši si môže vypočuť to, čo počula Blahoslavená: Neboj sa ničoho, Ja som vždy s Tebou (Den. 613). A ak z úprimného srdca odpovieš "Ježišu, dôverujem Ti!", nájdeš uspokojenie všetkých obáv a strachu. V tom dialógu poverenia sa viaže medzi človekom Kristusom zvláštne puto z oslobodzujúcej lásky. A z lásky nemá obáv - píše svätý Ján - (...) dokonalá láska odstraňuje obavy, pretože obavy sú spojené s trestom (1 J 4, 18). 

Cirkev opätovne odčítava posolstvo milosrdenstva, aby skutočne nieslo generácii konca druhého tisícročia a nasledovným generáciám svetlo nádeje. Neustále tiež prosí Boha o milosrdenstvo pre všetkých ľudí. V žiadnom momente a v žiadnom historickom období - a obzvlášť v období tak prelomovom ako naše – Cirkev nemôže zabudnúť o modlitbe, ktorá je volaním o milosrdenstvo Boha voči mnohým formám zla, ktoré  sa viažu na ľudstvo a ktoré ho ohrozujú. (...) Čím väčšie  ľudské vedomie podľahne sekularizácii, stráca svoj zmysel samého slova "milosrdenstvo" - tým skôr, odďaľujúc sa od Boha, sa odďaľuje od tajomstva milosrdenstva - tým viac má Cirkev právo a povinnosť  sa odvolávať k Božiemu milosrdenstvu "veľké volanie" (DM, 15). Práve z tohto dôvodu sa na trase mojej púti našla táto svätyňa. Prichádzam sem, aby som mohol zveriť všetky obavy Cirkvi a ľudskosti Milosrdnému Kristusovi. Na prahu tretieho tisícročia prichádzam, aby som Mu mohol ešte raz zveriť svoje Petrové slúženie - "Ježišu, dôverujem Ti!". 
Posolstvo Božieho Milosrdenstva mi bolo vždy blízke a vzácne. História ako keby ich vpísala do tragických skúseností z druhej svetovej vojny. V tých ťažkých rokoch bolo ono hlavným opretím sa a nekonečným prameňom nádeji nielen pre obyvateľov Krakova, ale aj pre celý národ. Bola to aj moja osobná skúsenosť, ktorú som si so sebou vzal na Svätú Stolicu, a ktorá nejako tvaruje obraz tohto pontifikátu. Ďakujem Božej prozreteľnosti, že mi bolo dané osobne sa pričiniť k naplneniu vôli Kristusa prostredníctvom stanovenia sviatku Božieho Milosrdenstva. Tu, pri pozostatkoch blahoslavenej Faustíny Kovalskej, ďakujem tiež za dar jej beatifikácie. Neustále prosím Boha o milosrdenstvo pre nás a pre celý svet.

2. Milosrdní blahoslavení, lebo oni dostanú milosrdenstvo (Mt 5,7).
Drahé Sestry! Spočíva na Vás neobvyklé poslanie. Vyberajúc spomedzi vás blahoslavenú Faustínu, Kristus učinil vašu kongregáciu strážcom tohto miesta, a zároveň vyzval k jednotlivému apoštolátu Jeho Milosrdenstva. Prosím vás, podujmite sa tohto diela. Dnešný človek potrebuje vaše hlásenie milosrdenstva; potrebuje vaše diela milosrdenstva a potrebuje vašu modlitbu o milosrdenstvo. Nezanedbávajte žiadne z týchto vymeraní apoštolátu. Čiňte to v jednote s krakovským arcibiskupom, ktorému tak veľmi na srdci záleží posolstvo úcty pre Božie Milosrdenstvo ako aj celému spoločenstvu cirkvi, ktoré vedie. Nech to spoločné dielo prináša ovocie. Nech Božie Milosrdenstvo premieňa ľudské srdcia. Nech toto Sanktuárium poznané už vo viacerých častiach sveta sa stane vyžarujúcim centrom kultu Božieho Milosrdenstva pre celú cirkev. 
Ešte raz vás prosím o modlitbu v intenciách cirkvi a pre podporu v mojom Petrovom slúžení. Viem, že tá modlitba je tu vždy prinášaná - za to ďakujem z celého srdca. Veľmi nám je všetkým potrebná: tertio millennio adveniente. 
Všetkých Vás tu prítomných a všetkých uctievateľom Božieho Milosrdenstva zo srdca blahoslavím.

17. Augusta 2002
Už od februára 2002 pretrvávali v sanktuáriu Božieho Milosrdenstva duchové a organizačné prípravy k návšteve Svätého Otca v Lagievnikoch. Skladali sa z: modlitieb, obete a štúdie výučby Svätého Otca Jána Pavla II. prostredníctvom sestry Kongregácie Matky Božieho Milosrdenstva, spolupracovníkov, Nadácii Sanktuária Božieho Milosrdenstva, združenia Faustínum, zverencov Výchovného centra pre mládež a početne prichádzajúcich sem pútnikov. S myšlienkou o mládeži bol zorganizovaný cyklus evanjelických koncertov pod heslom "Buď bohatý v milosrdenstve" spojených s krátkou konferenciou a korunkou k Božiemu Milosrdenstvu. Bezprostredným  pripravením bola novéna (7. - 15. Augusta 2002), na ktorú sa zložili: Modlitba v hodine Milosrdenstva, Korunka a novéna k Božiemu Milosrdenstvu a Sväté Omše s homíliou k témam prevzatým z encykliky Jána Pavla II. Dives in misericordia.

Po ohlásení, že Svätý Otec Ján Pavol II. príde vysvätiť svätyňu stavanú od 8 . Septembra 1999, pomedzi všetkými stavbou zaangažovanými osobami zapanovala ohromná radosť. Osoby zodpovedné za priebeh prác robili všetko preto, aby horný kostol bol ako najrýchlejšie možné ukončený ku vysväteniu. V tom horúcom období na stavbe pracovalo ponad 100 robotníkov na dve smeny a v momente najvyššieho posilnenia prác počet prekračoval 200. Veľmi napäté termíny spôsobili to, že tempo prác – doteraz aj tak rekordné, ako na poľské podmienky – sa stalo závratným.
Slávnosti vysvätenia horného kostola dňa 17. Augusta 2002 sa zúčastnilo ponad 22 tisíc veriacich osôb zhromaždených v troch miestach: Vo vnútri kostola (4 tisíc osôb) - sektory VIP, A,B,C, sektor pre médiá; na parkovisku pri pastoračnom dome (3 tisíc osôb) - sektor D a na námestí pred kostolom (sektor E) a pozdĺž trasy jazdy pápežského sprievodu (15 tisíc osôb). Pozvanie na slávnosť bolo adresované predovšetkým pre darcov Nadácii Sanktuária Božieho Milosrdenstva, stavebníkov kostola a hostí pozvaných prostredníctvom krakovského arcibiskupa kňaza kardinála Františka Macharského a Kongregácie Sestier Matky Božieho Milosrdenstva.

Presné údaje o pozvaných osobách na vysväteniu kostola v Krakove Lagievnikoch predstavujú nasledovné:

všeobecný počet darcov: 8856 osôb 
všeobecný počet vzácnych hostí: 600 osôb 
robotníci: 1154 osoby 
všeobecný počet pozvaných osôb prostredníctvom Kongregácie Sestier Matky Božieho Milosrdenstva: 1550 osôb 
počet osôb z charitatívnych činností: 1016 osôb z 98 charitatívnych činností a 131 postihnutých osôb
všeobecný počet predstaviteľov inštitúcií a organizácií: 2046 osôb 
ostatní: 11 000 osôb

Vhodné je poznamenať to, že medzi týmto počtom zúčastnených osôb pápežských slávností sa nachádzali medzi inými aj biskupovia krakovskej arcidiecézy (418 osôb), biskupovia farnosti Božieho Milosrdenstva a svätej Sestry Faustíny v Poľsku (149 osôb), pracovníci Arcibiskupskej kúrii v Krakove (107 osôb), zbierajúci príspevky v Lagievnikoch a na Bloniach (skauti, rehoľné sestry - okolo 1500 osôb). Pomedzi zúčastnenými osobami budú prítomné taktiež zahraničné skupiny, predovšetkým z Maďarska, Talianska, USA, Slovenska, Ukrajiny, Bieloruska, Nemecka, Francúzska, Holandska, Švédska. Ostatní darcovia Nadácii Sanktuária Božieho Milosrdenstva v počte 33 tisíc boli pozvaní k zúčastneniu sa na Svätej Omši Pápeža v Bloniach. V spojení s návštevou Svätého Otca v Sanktuáriu Božieho Milosrdenstva darcovia boli taktiež pozvaní na špeciálne oratórium "Očakávaný hosť" na základe drámy Zofii Kossak, ktoré sa odohralo 17. Augusta 2002 o 21.00 hodine pred novým kostolom. Toto oratórium vykonalo 150 hudobníkov Sliezskej Filharmónii, 10 sólistov, dva chóry a folklórna skupina "Grojcovania". Dôležitou udalosťou tohto dňa bola taktiež aj Národná púť Maďarov, v rámci ktorej bola uskutočnená slávnostná svätá omša v novom kostole prostredníctvom predstaviteľov Episkopátu Maďarska.
Modlitba sa neskončila ani po návšteve Svätého Otca. V lagievnickej svätyni v dňoch 17. – 24. Augusta 2002 sa uskutočnila slávnostná oktáva vďakyvzdania za púť Jána Pavla II. do Vlasti, za vysvätenie nového kostola v lagievnickom sanktuáriu a za akt dôvery sveta Božiemu Milosrdenstvu. To vďakyvzdanie naďalej trvá. Viditeľným znakom uskutočnených významných udalostí sa stal  nezvyčajne vysoký príliv pútnikov do sanktuária (700 000 osôb v období po 17.08.2002). Vysvätenie horného kostola a zväčšujúci sa počet pútnikov postavilo Nadácii Sanktuária Božieho Milosrdenstva tým dôležitejšiu úlohu čo najrýchlejšieho zakončenia posledných prác spojených s rozostavaním lagievnického sanktuária.

Príhovor z II. Púte do Sanktuária Božieho Milosrdenstva v Krakove - Lagievnikoch

(Cit. za L'Osservatore Romano)
Krakov - Lagievniky 17-08-2002

Ján Pavol II.
Homília počas vysvätenia sanktuária Božieho Milosrdenstva


Ó, nepochopiteľné a nepreniknuteľné Božie milosrdenstvo,
Kto ťa môže dostatočne zvelebovať a oslavovať,
Najväčšia vlastnosť všemohúceho Boha,
Ty si sladkou nádejou pre hriešneho človeka.
(Den., 951).

1. Drahí Bratia a Sestry! Dnes opakujem tie jednoduché a úprimné slová svätej Faustíny, aby som mohol spolu s ňou a s vami všetkými zvelebiť nepochopiteľné a nepreniknuteľné tajomstvo Božieho Milosrdenstva. Podobne ako ona, tiež chceme vyznať, že pre človeka neexistuje iný zdroj nádeji, ako Milosrdenstvo Boha. S vierou túžime opakovať : Ježišu, dôverujem Ti!
To vyznanie, v ktorom sa vyjadruje dôvera ku všemohúcej milosti Boha, je hlavne potrebné v našich časoch, v ktorých človek doznáva rozčarovanie voči mnohorakým prejavom zla. Potrebné je to, aby volanie o Božie Milosrdenstvo plynulo z hĺbky ľudských sŕdc, plných trpenia, nepokoja a neistoty, hľadajúcich spoľahlivý zdroj nádeje. Z toho dôvodu prichádzame dnes sem, do lagievnického sanktuária, aby sme na novo odkryli tvár Otca v Kristusovi, ktorý je "Otcom milosrdenstva a Bohom všetkého potešenia" (por. 2 Kor 1, 3). Očami duše sa túžime zahľadieť do očí Milosrdného Ježiša, aby v hĺbke Jeho pohľadu sme mohli nájsť odbitie vlastného života a svetlo lásky, ktorú sme už niekoľkokrát získali, a ktorú Boh udržiava pre nás na každý deň ako aj na posledný deň.

2. O chvíľu uskutočníme vysvätenie tohto nového sanktuária vysväteného Božiemu Milosrdenstvu. Kým sa tak však stane, chcel by som srdečne poďakovať všetkým, ktorí sa pričinili k jeho vzniku. Chcel by som hlavne poďakovať kňazovi kardinálovi Františkovi, ktorý do tohto diela vložil toľko snahy, dokazujúc dôvod osobného náboženstva k Božiemu Milosrdenstvu. Srdečnou myšlienkou zahŕňam Sestry Matky Božieho Milosrdenstva, ďakujem im za prácu pri rozširovaní posolstva, ktoré zanechala svätá sestra Faustína. Pozdravujem všetkých tu prítomných kardinálov a  biskupov z Poľska na čele s kardinálom dekanom, ako aj biskupov z rôznych strán sveta. Teším sa z prítomnosti diecéznych a rehoľných kňazov ako taktiež aj seminaristov.
Srdečne pozdravujem všetkých, ktorí sa zúčastnili tejto liturgii a najmä predstaviteľov Nadácii Sanktuária Božieho Milosrdenstva, ktorá administruje jeho výstavbu, ako taktiež aj samotných robotníkov z rôznych spoločností. Viem, že veľa spomedzi tu prítomných štedro materiálne podporovalo túto výstavbu. Prosím Boha, aby odmenil vašu veľkorysosť a vaše úsilie blahoslavenstvom!

3. Bratia a sestry! Keď vysväcujeme túto novú svätyňu, môžeme si zadávať otázku, ktorá ustarostila kráľa Salomona, keď dával Bohu jeruzalemskú svätyňu k bývaniu: "Či jednak naozaj bude Boh prebývať na zemi? Predsa nebo a najvyššie nebesá nemôžu Ťa objať, a tým menej tá svätyňa, ktorú som postavil" (1 Krl 8, 27). Tak, na prvý pohľad oka spojenie prítomnosti Boha s určitým miestom sa môže zdať nevhodné. A jednak treba pamätať, že čas a miesto patria celkovo Bohu. Hoci akékoľvek obdobie a ako aj celý svet môžeme považovať za Jeho "svätyňu", to jednak sú obdobia a sú miesta, ktoré Boh vyberá, aby v nich jasným spôsobom ľudia dosvedčovali Jeho prítomnosť a Jeho lásku. A ľudia vedení zmyslom viery prichádzajú do týchto miest, pretože majú istotu, že skutočne stoja pred Bohom, ktorý je tam prítomný.
V tom istom duchu viery som prišiel do Lagievnik, aby som mohol vysvätiť túto novú svätyňu. Som si pritom istý, že to je taktiež vybraté miesto, ktoré si Boh vybral, aby tu vylieval lásku a udeľoval svoje milosrdenstvo. Modlím sa, aby tento kostol bol vždy miestom hlásenia posolstva o milosrdnej láske Boha; bol miestom navrátenia a pokánia; miestom vykonávania eucharistickej obeti – prameňu milosrdenstva; miestom modlitby – neustáleho prosenia o Božie Milosrdenstvo pre nás a pre celý svet. Modlím sa preto slovami Salomona: "Ó Pane, môj Bože, (...) vyslyš toto volanie a túto modlitbu, v ktorej sa Ťa dnes Tvoj sluha snaží poprosiť o to, aby v noci a v deň Tvoje oči pozerali na túto svätyňu. (...) Vyslyš prosby Tvojho sluhu a Tvojho ľudu, (...) vždy, keď sa budem modliť na tomto mieste. Vyslyš v mieste Tvojho príbytku - v nebi. Nielen vyslyš, ale tiež aj odpúšťaj!" (1 Krl 8, 28-30).

4. "Blíži sa (...) hodina, hoci už tu je, keď praví ctitelia budú uctievať Otca v duchu a v pravde a takých ctiteľov chce mať Otec" (J 4, 23). Keď čítame tieto slová Pána Ježiša v sanktuáriu Božieho Milosrdenstva jasným spôsobom si uvedomujeme, že človek sa tu nemôže inak postaviť, ako v duchu a pravde. To Svätý duch, Potešiteľ a Duch Pravdy nás vedú k ceste Božieho Milosrdenstva. Presvedčujúc svet "o hriechu, o spravodlivosti a o súde" (J 16, 8), zároveň odhaľujeme úplnosť spásy v Kristovi. Toto presvedčenie o hriechu sa uskutočňuje dvojnásobným odkazom do Kristovho kríža. Z jednej strany Svätý Duch nám povoľuje prostredníctvom Kristovho kríža poznať hriech, každý hriech, v úplnej škále zla, ktoré v sebe zahŕňa. Z druhej strany nám Svätý Duch povoľuje prostredníctvom Kristovho kríža uvidieť hriech vo svetle mysterium pietatis, teda milosrdnej, odpustenej lásky Boha (por. Dominum et vivificantem, 32).
Takže toto "presvedčenie o hriechu" sa zároveň stáva presvedčením o tom, že hriech môže byť odpustený a človek môže nadobudnúť pocit dôstojnosti milovaného Božieho dieťaťa. Kríž pritom "predstavuje najhlbšiu blahosklonnosť Boha k človeku [...]. Kríž  predstavuje dotyk večnej lásky na najbolestivejších ranách človeka pozemskej existencii" - ako som napísal v Dives in misericordia (n. 8). Túto pravdu nám bude neustále pripomínať základný kameň tohto chrámu, ktorý bol prevzatý z hory z Kalvárii – z blízkosti spodku kríža, na ktorom Ježiš Kristus pokonal hriech a smrť.
Pevne verím, že tento nový chrám bude vždy miestom, v ktorom budú ľudia stáť pred Bohom v Duchu a v pravde. Ľudia sem budú prichádzať s dôverou, ktorá sprevádza všetkých, ktorí pokorne otvárajú svoje srdcia k Milosrdnej Božej láske - tej láske, ktorej najväčší hriech nie je schopná prekonať. Tu, v ohni božej lásky, budú ľudské srdcia horieť túžbou po navrátení a každý, kto hľadá nádej, nájde útechu.

5. "Večný Otče, ponúkam Ti telo a krv, dušu a božstvo milovaného Tvojho Syna, nášho Pána Ježiša Krista, v odčinenie za naše hriechy a hriechy celého sveta; (...) pre Jeho bolestné utrpenie, zmiluj sa nad nami a celým svetom " - slová z Denníčka Sestry Faustíny (n. 476). Pre nás a pre celý svet... Ako veľmi dnešný svet potrebuje Božie Milosrdenstvo! Na každom kontinente, z hlbín ľudského utrpenia sledujeme, že rastie volanie o milosť. Tam, kde je nenávisť a chuť na pomstu, kde vojna prináša bolesť a smrť nevinných, potrebná je láska milosrdenstva, ktoré uspokojujú ľudskú myseľ a srdcia a prinášajú mier. Kde je nedostatok úcty k životu a ľudskej dôstojnosti, potrebná je milosrdná láska Boha, v svetle ktorej sa odhaľuje neopísateľná hodnota každej ľudskej bytosti. Potreba milosrdenstva, aby akákoľvek nespravodlivosť vo svete našla koniec v blesku pravdy.
Preto dnes v tejto svätyni chcem uskutočniť slávnostný akt zverenia sveta Božiemu Milosrdenstvu. Robím to s horlivou túžbou, aby posolstvo o milosrdnej láske Božej, ktoré tu bolo vyhlásené prostredníctvom Sestry Faustíny, došlo ku všetkým obyvateľom zeme a napĺňalo ich srdcia nádejou. Nech sa toto posolstvo rozširuje z tohto miesta na celú našu milovanú vlasť a na celý svet. Nech sa splní prísľub Pána Ježiša, že odtiaľto musí odísť  "iskra, ktorá bude pripravovať svet na Jeho posledný príchod" (por. Denníček, 1732).
Túto iskru Božej lásky je potrebné roznietiť. Potrebné je oznamovať svetu oheň milosrdenstva. Svet nájde pokoj a ľudské šťastie v Božom Milosrdenstve! Drahí bratia a sestry, túto úlohu zverujem Vám, Cirkvi v Krakove a v Poľsku a všetkým ctiteľom Božieho Milosrdenstva, ktorí sem budú prichádzať z Poľska a z celého sveta. Buďte svedkami milosrdenstva!

6. Bože, milosrdný Otče,
ktorý si zjavil svoju lásku
vo svojom Synovi Ježišovi Kristovi
a vylial si ju na nás
v Duchu Svätom Tešiteľovi,
Tebe dnes zverujeme
osudy sveta i každého človeka.

Skloň sa k nám hriešnym,
vylieč našu slabosť,
premôž každé zlo,
dovoľ, aby všetci obyvatelia zeme
zakúsili Tvoje milosrdenstvo,
aby v Tebe, Trojjediný Bože,
vždy nachádzali prameň nádeje.

Večný Otče,
pre bolestné umučenie
a zmŕtvychvstanie Tvojho Syna,
maj milosrdenstvo s nami
i s celým svetom!

Nech bude pochválený Ježiš Kristus!

Na konci tohto slávnostného obradu  by som chcel povedať, že mnohé z mojich osobných spomienok sú spojené s týmto miestom. Prichádzal som sem hlavne počas okupácie, keď som pracoval v neďalekom závode Solvay. Dodnes si pamätám tú cestu, ktorá viedla z Borku Faleckého do Debník, ktorú som každodenne prechádzal, pracujúc v závode na rôzne smeny, prichádzajúc v drevených topánkach. Také sa vtedy nosili. Ako bolo možné si vtedy predstaviť, že ten človek v drevákoch bude niekedy zasväcovať baziliku Božieho Milosrdenstva v krakovských Lagievnikoch.
Teším sa, že táto nádherná svätyňa venovaná Božiemu Milosrdenstvu bola postavená. Starostlivosť o materiálny a najmä o duchovný tvar tohto chrámu zverujem kňazovi kardinálovi Františkovi a celej krakovskej arcidiecézy a sestrám Matky Božieho Milosrdenstva. Nech táto spolupráca v rozširovaní kultu Milosrdného Ježiša prináša požehnané plody v srdciach veriacich v Poľsku a na celom svete.
Všetkým pútnikom, ktorí sem prichádzajú a budú prichádzať, nech ich Milosrdný Boh blahoslaví!

Ján Pavol II., Krakov-Lagievniky, 17.08.2002