Sestra Faustína sa narodila 25. Augusta 1905 ako tretie z desiatich detí v rodine Marianny a Stanislava Kovalských, roľníkov z obci Glogowiec. Na svätom krste vo farskom kostole v Swinicach Warckich dostala meno Helena. Od detstva sa vyznačovala zamilovaním sa k modlitbe, pracovitosťou, poslušnosťou a veľkou citlivosťou k ľudskej biede. Keď mala deväť rokov pristúpila k Prvému Svätému prijímaniu, ktoré hlboko prežila, vedomá prítomnosti Božského Hosťa vo svojej duši. Do školy chodila necelé tri roky a ako dospievajúce dievča opustila rodinný dom, aby na službe u zámožných rodín v Alexandrove, Lodži a Ostrovku mohla zarobiť na vlastný príjem a pomoc pre rodičov.

Hlas povolania cítila vo svojej duši už od siedmeho roku života, ale kvôli nesúhlasu rodičov k vstúpeniu do kláštora ho skúšala v sebe prehlušiť. Pritlačená jednak víziou trpiaceho Kristusa odišla do Varšavy a tam 1. Augusta 1925 vstúpila do Kongregácie Sestier Matky Božieho Milosrdenstva. V kláštore, ako sestra Mária Faustína, prežila trinásť rokov plniac záväzky kuchárky a záhradníčky vo viacerých domoch kongregácie, najdlhšie v Krakove, Vilniuse a Plocku.

Navonok nič neprezrádzalo jej neobyčajne bohatý mystický život. Horlivo si plnila všetky svoje povinnosti, verne dodržiavala všetky rehoľné predpisy, bola sústredená, vedela mlčať a pri tom prirodzená, plná pokojnej radosti a žičlivej, nezištnej lásky k blížnemu. Jej život zdanlivo veľmi obyčajný, monotónny a šedý, zakrýval v sebe výnimočne hlboké zjednotenia sa s Bohom.
Roky jej rehoľného života prekypovali ku výnimočnej milosti: zjavenia, vízie, ukryté stigmy, účasť na mučení Pána, dar bilokácie, čítania v ľudských dušiach, proroctvo či vzácny dar mystického spojenia a manželstva. Živý kontakt s Bohom, Požehnanou Matkou, anjelmi, svätými, dušami očistca – celý nadprirodzený svet bol pre ňu menej reálny a skutočný ako ten, ktorý vnímala svojimi zmyslami. Mimo tak veľkého daru nadprirodzenej milosti vedela, že to nie tieto milosti predstavujú podstatu svätosti.

V Denníčku napísala: Ani láska, ani zjavenia, ani potešenia, ani žiadne dary jej [duši] udeľované ju nerobia dokonalou, ale vnútorné zjednotenie mojej duši s Bohom. Tieto dary sú len ozdobou duši, ale nepredstavujú obsah ani dokonalosť. Moja svätosť a dokonalosť spočíva na úzkom zjednotení mojej vôle s Božou vôľou (Den. 1107).

Poslanie sestry Faustíny bolo zapísané v jej Denníčku, ktorý viedla na výslovnú žiadosť Pána Ježiša a spovedníkov. Verne v ňom zaznamenávala všetky slová Pána Ježiša a taktiež opísala stretnutia svojej duši s Ním. Tajomníčka Môjho najhlbšieho tajomstva – hovoril jej Pán Ježiš - tvojou úlohou je napísať všetko to, čo ti dám spoznať o Mojom milosrdenstve pre pôžitok duší, ktoré čítajúc toto písmo získajú potešenie v duši a naberú odvahu priblížiť sa ku Mne (Den. 1693). Toto dielo približuje neobvyklým spôsobom tajomstvo Božieho Milosrdenstva. Poteší nielen prostých ľudí, ale taktiež aj vedcov, ktorí odkrývajú v ňom dodatočný zdroj pre teologický výskum. Denníček bol preložený na viacero jazykov, medzi inými na jazyk anglický, nemecký, taliansky, španielsky, francúzsky, portugalský, arabský, ruský, maďarský, český a slovenský.

Sestra Faustína vyziabnutá chorobou a rôznymi utrpeniami, ktoré znášala ako dobrovoľnú obeť za hriešnikov, dospela úplne duševne a mysticky zjednotená s Bohom, zomrela v Krakove 5. Októbra 1938, majúc ledva 33 rokov. Sláva svätosti jej života rástla spolu s rozširovaním sa náboženstva k Božiemu Milosrdenstvu a v miere milosti žiadanej prostredníctvom jej príhovoru. V rokoch 1965-67 v Krakove bol uskutočnený informačný proces týkajúci sa jej života a cnôt a v roku 1968 sa zahájil v Ríme beatifikačný proces, ktorý bol zakončený v decembri 1992 roku. 18. Apríla 1993 na Námestí Svätého Petra v Ríme uskutočnil Svätý Otec Ján Pavol II. akt jej beatifikácii a 30. Apríla 2000 jej kanonizáciu. Jej pozostatky spočívajú v sanktuáriu Božieho Milosrdenstva v Krakove - Lagievnikach.